Krásy Slovenska
Kľačím pri potôčiku milom,
a rozmýšľam o niečom inom.
Slovensko je taká krásna krajina,
zo všetkých krás mi je najmilá.
Všetky stromy, kvety, lúky
sú ako z rozprávky.
Keď pohľadom k nim zaletím,
malým kúskom páperia
pohladia ma na líca.
Oni mi rozumejú ako nik iný,
oni mi krídla dávajú,
oni mi pomôžu ako nik iný,
oni mi svet pohýnajú.
V dolinách, keď sa prechádzam,
toľkú nádej nachádzam!
Keď vetrík do vlasov mi šuští,
hneď nachádzam mnoho radostí.
Lúbim ťa za to, aká si.
Vždy pohladíš ma tvojimi pohľadmi.
Vtedy som pochopila, ako ťa mám rada,
že by som ťa nikdy za nič nevymenila.
Ďakujem ti za to, čo dávaš nám,
toľko lásky a krás sveta nám.