Myšlienky o osude
Táto úvaha je o nevedomosti a o mnohých pádoch na už dobité kolená. Chcela by som vidieť reakcie ľudí na zlé situácie, napr. na nenaplnenú lásku alebo stratu priateľa. Je to bolesť? Strach? Čo sú to za slová? Je to niečo, čo rozožerie vašu dušu ako odporná kyselina? Na otázku odpovedám: Prečo? Prečo sa životom nedá prejsť bez prekážok na každom kroku? Prečo, keď si myslíte, že váš cieľ je na dosah, je ďalej než predtým? Všetci si myslia, že vedia odpoveď. Ich ústa hovoria stále niečo iné. Jedni vravia: „To je život.“ Druhí zase: „Spôsobila si si to sama.“
Ďalšia domnienka ľudí je slovo OSUD. Vedia ľudia vlastne čo znamená to slovo, ktorým sa oháňajú v každej nevyriešiteľnej situácii? Osud je niečo, čo sa dá zmeniť, ak človek veľmi chce. Ale chcieť nestačí. Treba preto aj niečo urobiť. Väčšina si myslí, že sa veľmi líšime od našich predkov. OMYL! Nie sme o nič múdrejší. Situácie, ktoré nevie nikto objasniť, pripisujeme buď niečomu, čo neexistuje alebo niečomu, čo chceme, aby existovalo. Veríme v rôzne veci, pretože viera nám možno ukáže ľahšiu cestu, ako vykľučkovať zo zlých situácii. MOŽNO!
Človek je bytosť, ktorá dosť ťažko znáša sklamanie a neúspech. A práve preto verí v niečo nadprirodzené, čo ho izoluje od všetkého zla, ktoré je okolo každého z nás. Čaká len na jedinú chybu, ktorej sa dopustí a potom sa na neho vrhne v celej sile. Tak toto je ten váš osud! Je to čiastočný úspech a veľa sklamaní a pádov.
Veronika 8.A