Zasnežené údolie
Pani Zima začala svoju vládu nad okolitou krajinou. Zimná perina prikryla čarokrásnu dedinku ležiacu v údolí tatranských hôr. Príroda odpočíva. Zaspala hlbokým spánkom.
Stromy sa odeli do bielych šiat ako nevesty. Lesom sa prediera potôčik, ktorý sa skamarátil so zimou a veselo si žblnkoce. Ľad pokryl jeho okraje, aby mu nebola zima. Les je prázdny. Zvieratká sa uložili na zimný spánok. Iba kde-tu začuť krákanie vrán. Aj medveď Laco spokojne odfukuje vo svojom brlohu. Uzimené sýkorky sa tíško zhovárajú na konároch stromov, ktoré sú zahalené bielym závojom. V snehu sú srnčie stopy vedúce ku kŕmidlu. Ujo horár sa postaral o to, aby nezostalo prázdne.
Slniečko má dnes voľno. Zo sivej oblohy o chvíľu Perinbaba zošle mäkučké páperie. V doline sa ukrývajú domčeky. Ich strechy sú pokryté jemným zimným kobercom. Z komínov stúpa dym, ktorý sa rozplýva po oblohe ako para z teplého čaju. Mrázik na oblokoch vyčaroval nádherné obrazy. Z každej chalúpky dýcha teplo domova. Zo striech visia vedľa seba, ako nastúpený vojaci striebristé cencúle. Jeden je dlhší, druhý kratší. Jeden je širší, druhý tenší, každý je však iný.
Všetko sa začína i končí. Aj pani Zima odíde a na jej miesto nastúpi nová panovníčka – Jar.
Martinka 7.A